Na dne zlatej klietky ilúzií vykladanej drahokamom fantázie...
leží samec absintovej víly...
upil sa k smrti falošnými nádejami....
keď umrel drozd
potichu
pomaly
neplakal
nevzdychal
v tom malom čiernom oku sa odrážalo celé nebo ako oceán
krídlo puklo....
tykadlo sa zlomilo..
motýlie krídla vznešenej babôčky...
už nikdy neuvidia slnkom prežiarenú deku s malým chlapcom...